Predstavenie doby
-
koniec 18.st – polovica 19.st
-
Veľká francúzska buržoázna revolúcia – 1789 – „Rovnosť – Bratstvo – Sloboda“
-
Anglická priemyselná revolúcia => zmena v ekonomike, vznik manufaktúr, robotnícke a kapitalistické triedy
-
vznik politicko-spoločenského hnutia (Mladá Európa) – chceli oslobodiť národy od feudalizmu a spod útlaku iných národov – pád feudalizmu
-
kapitalistické výrobné vzťahy založené na moci peňazí
-
nemožnosť osobného rozvinutia, rúcanie predstáv o ideálnej spoločnosti
-
jednotlivec sa cíti v kapitalistickej spoločnosti osamelo, stráca istotu. Problémy sa javia ako rozumovo neriešiteľné. Proti rozumu sa zdôrazňuje cit.
I.
Základné pojmy
-
idealizmus – filozofia – považuje myšlienku, ducha, vedomie za prvotné a hmotu, bytie za druhotné, schopnosť zomrieť za ideál. (Hegel)
-
iracionalizmus – filozofický smer, uprednostňuje vieru a inštinkt pred rozumom
-
sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, pri hodnotení objektívneho sveta sa opiera o city, hlása súcit s biednymi a utláčanými, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami a starosťami
-
pesimizmus – dravosť kapitalistickej spoločnosti vytvára beznádej
-
subjektivizmus – zdôraznenie úlohy jednotlivca, hrdina sa rozhoduje sám, koná ako autor. Umelec nie je ako v klasicizme spútaný pravidlami a vzormi, je slobodný vo výbere tém i umeleckých prostriedkov, vyhovuje mu lyrická a lyricko-epická poézia. Namiesto klasicistického abstraktného človeka prináša individualistu, ktorý hľadá to, čo ho od ostatných odlišuje… „Lev je sám, a ja som práve taký tiež…“ (Byron).
-
titanizmus – nadľudské činy jednotlivca, Titan – syn boha a človeka
-
individualizmus – kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus),
-
autoštylizácia - autor sa stotožňuje s hrdinom (zbojníkom, tulákom, vyhnancom), sloboda, rovnosť a spravodlivosť sú falošné, čo vedie k vzbure. Byron umiera za slobodu Grécka, Puškin a Lermontov umierajú v politicky motivovaných súbojoch, Štúrovci trávia časť života pod policajným dozorom.
„…Vzdorovať moci, čo chce zahubiť,
milovať, trpieť prv než z rozvalín
nádeje stvorí veľký čin.“ (P.B. Shelley)
-
harmónia kontrastov - kontrasty života – ohyzdnosť a krása, vnútro a zovňajšok (Quasimodo)
-
rozpor – medzi vnútorným a vonkajším svetom, romantickým hrdinom a kapitalistickými vzťahmi, medzi snom a skutočnosťou,
-
žánrový synkretizmus – splývanie lyriky a epiky, V poézií sa dostáva do popredia lyrika – epos, veršovaná a hist. poviedka, román.
-
historizmus - návraty do minulosti – slávne činy národa
-
fantázia - nástroj poznania ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote
·
Jedinec v spoločnosti – literárny hrdina
-
klasický hrdina je odmietaný – snaha o nový spoločenský ideál; už nechcú postavy zo súčasnosti – každodenného, obyčajného života s bežnými problémami
-
cíti sa v kapitalistickej spoločnosti osamelý, stráca istotu
-
prevláda u neho pesimizmus a beznádej
-
konflikt so spoločnosťou, odcudzenosť k svetu, opustenosť, zbytočnosť, nespokojnosť vedú k revolte
-
bezmocný voči rozumu, zdôrazňuje sa cit – citovo založený
-
utiekanie sa do minulosti, uzatváranie sa do seba, vidiny nového sveta, revolučné myšlienky, citlivosť, úzky vzťah k prírode
-
hrdina buď upadne do pasivity vo svojom vnútri, ide do prírody, do minulosti alebo začne byť aktívny.
-
je v rozpore so skutočnosťou, túži po plnosti života a lásky, na ceste za ideálom hynie, rozpor medzi ideálnym a reálnym, snom a skutočnosťou, vnútorným a vonkajším svetom
-
romantický čin – po ňom hrdina umrie, pretože sen nie je uskutočniteľný
-
subjektivizmus (uzatváranie sa do seba), iracionalizmus (hrdina nekoná pod vplyvom rozumu)
-
víťazí cit, idealizmus (viera s ideu)
-
romantický hrdina – individualizmus (nadradenie jednotlivca) prechádza do titanizmu (hrdina je schopný postaviť sa proti všetkému)
-
smútok, svetobôľ, vášeň
