-
          Veľká francúzska buržoázna revolúcia – 1789 – „Rovnosť – Bratstvo – Sloboda“

-
          Anglická priemyselná revolúcia => zmena v ekonomike, vznik manufaktúr, robotnícke a kapitalistické triedy

-
          vznik politicko-spoločenského hnutia (Mladá Európa) – chceli oslobodiť národy od feudalizmu a spod útlaku iných národov – pád feudalizmu

-
          kapitalistické výrobné vzťahy založené na moci peňazí

-
          nemožnosť osobného rozvinutia, rúcanie predstáv o ideálnej spoločnosti

-
          jednotlivec sa cíti v kapitalistickej spoločnosti osamelo, stráca istotu. Problémy sa javia ako rozumovo neriešiteľné. Proti rozumu sa zdôrazňuje cit.

I.
                     Základné pojmy

-
          idealizmus – filozofia – považuje myšlienku, ducha, vedomie za prvotné a hmotu, bytie za druhotné, schopnosť zomrieť za ideál. (Hegel)

-
          iracionalizmus – filozofický smer, uprednostňuje vieru a inštinkt pred rozumom

-
          sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, pri hodnotení objektívneho sveta sa opiera o city, hlása súcit s biednymi a utláčanými, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami a starosťami

-
          pesimizmus – dravosť kapitalistickej spoločnosti vytvára beznádej

-
          subjektivizmus – zdôraznenie úlohy jednotlivca, hrdina sa rozhoduje sám, koná ako autor. Umelec nie je ako v klasicizme spútaný pravidlami a vzormi, je slobodný vo výbere tém i umeleckých prostriedkov, vyhovuje mu lyrická a lyricko-epická poézia. Namiesto klasicistického abstraktného človeka prináša individualistu, ktorý hľadá to, čo ho od ostatných odlišuje… „Lev je sám, a ja som práve taký tiež…“ (Byron).

-
          titanizmus – nadľudské činy jednotlivca, Titan – syn boha a človeka

-
          individualizmus – kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus),

-
          autoštylizácia - autor sa stotožňuje s hrdinom (zbojníkom, tulákom, vyhnancom), sloboda, rovnosť a spravodlivosť sú falošné, čo vedie k vzbure. Byron umiera za slobodu Grécka, Puškin a Lermontov umierajú v politicky motivovaných súbojoch, Štúrovci trávia časť života pod policajným dozorom.
„…Vzdorovať moci, čo chce zahubiť,
milovať, trpieť prv než z rozvalín
nádeje stvorí veľký čin.“ (P.B. Shelley)

-
          harmónia kontrastov - kontrasty života – ohyzdnosť a krása, vnútro a zovňajšok (Quasimodo)

-
          rozpor – medzi vnútorným a vonkajším svetom, romantickým hrdinom a kapitalistickými vzťahmi, medzi snom a skutočnosťou,

-
          žánrový synkretizmus – splývanie lyriky a epiky, V poézií sa dostáva do popredia lyrika – epos, veršovaná a hist. poviedka, román.

-
          historizmus - návraty do minulosti – slávne činy národa

-
          fantázia - nástroj poznania ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote

·
         Jedinec v spoločnosti – literárny hrdina

-
          klasický hrdina je odmietaný – snaha o nový spoločenský ideál; už nechcú postavy zo súčasnosti – každodenného, obyčajného života s bežnými problémami

-
          cíti sa v kapitalistickej spoločnosti osamelý, stráca istotu

-
          prevláda u neho pesimizmus a beznádej

-
          konflikt so spoločnosťou, odcudzenosť k svetu, opustenosť, zbytočnosť, nespokojnosť vedú k revolte

-
          bezmocný voči rozumu, zdôrazňuje sa cit – citovo založený

-
          utiekanie sa do minulosti, uzatváranie sa do seba, vidiny nového sveta, revolučné myšlienky, citlivosť, úzky vzťah k prírode

-
          hrdina buď upadne do pasivity vo svojom vnútri, ide do prírody, do minulosti alebo začne byť aktívny.

-
          je v rozpore so skutočnosťou, túži po plnosti života a lásky, na ceste za ideálom hynie, rozpor medzi ideálnym a reálnym, snom a skutočnosťou, vnútorným a vonkajším svetom

-
          romantický čin – po ňom hrdina umrie, pretože sen nie je uskutočniteľný

-
          subjektivizmus (uzatváranie sa do seba), iracionalizmus (hrdina nekoná pod vplyvom rozumu)

-
          víťazí cit, idealizmus (viera s ideu)

-
          romantický hrdina – individualizmus (nadradenie jednotlivca)  prechádza do titanizmu (hrdina je schopný postaviť sa proti  všetkému)

-
          smútok, svetobôľ, vášeň

                    i.        Francúzska literatúra

-
          Jean Jacques Rousseau: Rozprava o nerovnosti (1754) – návrat k neporušenosti prírody a útočí na súkromné vlastníctvo ako príčinu nerovnosti medzi ľuďmi

                       Emil alebo O výchove (1762) – potreba výchovy detí v prírode

         Júlia alebo Nová Heloisa (1761) – vrchol európskeho sentimentalizmu – zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. „Človek je v podstate dobrý, pokazilo ho zlé usporiadanie spoločnosti.“

-
          Victor Hugo: Kontemplácie(1856), Legenda vekov(1859) -bás zb. „pochod ľudstva od temna k ideálu“

          Cromwell – dráma

          Hernani (1830)- mladý muž pre česť obetuje lásku i život- túžba po slobode a spravodlivosti

          Chrám Matky božej v Paríži (1831) – román

          Bedári (1862) – francúzska spoločnosť v čase cisárstva. Príbeh Jeana Valjeana nespravodlivo odsúdeného na galeje. Po prepustení z bytostných dôvodov ukradne biskupovi svietniky. Chytia ho, ale biskup povie, že mu ich daroval. Valjeana to dojme a rozhodne sa zmeniť život. Chce naprávať krivdy a pomáhať ľuďom. Autor veril, že mravným obrodením možno odstrániť zlo.

                  ii.        Nemecká literatúra

-
          útlak a nespokojnosť vyvrcholili do hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor) – nespokojnosť, bojovali za slobodu tvorby – kritika absolutizmu

-
          Johann Wolfgang Goethe: Prometeus (1774) – óda, oslava človeka – tvorcu

           Utrpenie mladého Werthera (1774)
          Egmont (1788) – oslobodzovacie boje Nizozemska

           Faust (1808-1832) – veršovaná dráma – nie je romantickým dielom !

-
          Friedrich Schiller: Zbojníci (1781) – dráma. Hrdina Karol Moor, ktorý je očiernený bratom, aby ten zdedil majetok a Karolovu milú. Moor sa z potupy stane vodcom zbojníkov, aby pomstil krivdu. „Moje remeslo je odplata – pomsta moja živnosť!“ Po otcovej a bratovej smrti sa vydá zákonu. Zomiera

           Úklady a láska (1784) – odpor proti celému feudálnemu zriadeniu
Mária Stuartová (1801), Panna Orleánska (1802), Viliam Tell (1804)

-
          Heinrich Heine: Kniha piesní (1827) – bás zb. – básne mladosti

           Nemecko, Zimná rozprávka – fejtóny, satira

                iii.        Anglická literatúra

-
          George Gordon Byron: Childe Haroldova púť (1812)

           Don Chuan (1818-1824)- bás skladba – orientálna tematika + ľúbostné aféry hlavnej postavy v Grécku, Turecku, Rusku; ostrý výsmech ang spoločnosti

-
          Percy Bysshe Shelley: Odpútaný Prometeus (1820) – veršovaná dráma – Aischylova ant. tragédia Pripútaný Prometeus; hrdina trpí ale nepoddáva sa – nastane vláda porozumenia a lásky

                  iv.        Ruská literatúra

-
          1825 – povstanie dekabristov

-
          Alexander Sergejevič Puškin: Kaukazský zajatec (1821), Cigáni (1824) – poémy

           Na Sibír (1827) – báseň prejavujúca sympatie dekabristom

           Eugen Onegin (1831) – veršovaný román

           Kapitánova dcéra (1836) – povesť. Jemeľjan Pugačov – vodca roľníckeho protifeudálneho povstania v 18.st. Rozhodný a talentovaný veliteľ, spravodlivý človek, nepriateľ šľachty a zástanca ľudu. povstanie je však potlačené a Pugačov popravený.

                    v.        Poľská literatúra

-
          Adam Mickiewicz: Óda na mladosť (1820) – odozva na mladosť – posol budúcnosti, privedie svet k láske a priateľstvu

           Konrad Wallenrod (1828)- hist epos- záchrana vlasti za všetky prostriedky- i cena vl. života

           Pán Tadeáš (1834) – spor dvoch šľachtických rodín o zámok. Roztržku ukončí láska dvoch mladých, Tadeáša a Zošky, boj proti spoločnému nepriateľovi – cárskemu vojsku. Dielo končí optimisticky – príchodom poľských légií Napoleonovej armády

                  vi.        Maďarská literatúra

-
          Sándor Petöfi: Víťaz Janko (1845) – veršovaná rozprávka. Spoznáva život ľudu, ľudovú slovesnosť.

           Apoštol (1848) – ep. skladba – tragický osud revolucionára

                vii.        Česká literatúra

-
          Josef Kajetán Tyl: Fidlovačka (1834) – div hra – z nej je pieseň „Kde domov můj“

           Strakonický dudák (1847) hra

-
          Karel Hynek Mácha: Cikáni (1835) – motív vraždy otca – zvodcu

           Máj (1836) – lyricko-epická skladba

-
          Karel Jaromír Erben: Kytice (1853) – dávne predstavy o svete, morálne zásady spoločnosti

           Vodník, Svatební košile – balady – dramatickosť, hudobnosť verša a krásny jazyk

-
          Božena Němcová: Babička (1855) – osudy ľudí, príbehy a udalosti

              i.       Životopis

-
          písať začal veľmi mladý – jeho básne mali úspech. Bol stúpencom monarchie – získal šľachtický titul.

-
          po revolúcií v 1848-1851 sa stal republikánom.

            ii.       Chrám Matky Božej v Paríži

-
           

-
          rozvetvená dejová línia plná úvah, opisov, dlhých monológov, kontrastov spojenú s konkrét. hist. udalosťou a osobnosťami

-
          prvky realizmu -dlhé detailné opisy Paríža a hist. udalostí

-
          používa iróniu, komiku, ironizujúce a latinské slová, kontrasty, protiklady, fil.úvahy, odbočenia

          iii.       Vzťah k téze

-
          Esmeralda – cigánska tanečnica s dobrým srdcom

-
          romantická -sníva o mužovi, ktorý ju bude ľúbiť a chrániť -zaľúbi sa do Phoeba, stáva sa jeho milenkou, aj keď on ju nemiluje naozaj -trpí, keď zistí, že je mŕtvy

-
          naivná; volí smrť radšej ako Clauda Frolla

-
          ľudská -nedokázala nikomu ublížiť

-
          Quasimodo – hrbáč, zvonár v chráme, je odcudzený spoločnosti pre svoj výzor „rozbitý a zle pozliepaný obor“, „celé jeho telo bolo úškľabkom“

-
          avšak vo vnútri je citlivý, oddaný, má veľmi ohľaduplné srdce

-
          jediný „priateľ“ mu je CF -slúži mu oddane ako pes -CF je na neho krutý (nemá ho rád), ale Q to berie ako prejavy lásky

-
          chrám mu je ochranou „chrám sa stal jeho pancierom korytnačky“ -rozpráva sa so zvonmi, sochami

-
          nemá rád ľudí, ale miluje Esmeraldu a Frolla (časom však láska k Esmeralde je väčšia a pre ochranu Esmeraldy zabije Frolla – i keď len veľmi ťažko „A stratil som všetko!“)

-
          vykonáva hrdinský čin -chce zachrániť milú -ide proti rozbúrenému davu -umiera

-
          Claude Frollo – láska mu spôsobila v duši zmätok -stáva sa z neho až šialenec -je ňou posadnutý

-
          kontrasty -Quasimodov výzor a vnútro

-
          Claude Frollo nosí v sebe nenávisť a pritom miluje Esmeraldu

-
          množstvo problémov -od sociálnych ako peniaze, cez morálne -podplácanie, formálnosť, náboženstvo -popravy bosoriek až po spoločenské

-
          postavy pociťujú rozpor medzi snom a skutočnosťou (Esm má rada Phoeba, on ju však iba využil, Q nenaplnená láska, Frollo -jeho vzťah k Esm)

-
          o vtedajšej dobe, pokrytectve cirkvi, nevedomosti, zaslepenosti

              i.       Životopis

-
          Bol z bohatej meštiackej rodiny – na želanie otca, vyštudoval právo v Lipsku. Bol členom hnutia Sturm und Drang.

            ii.       Utrpenie mladého Werthera

-
          Werther prichádza do nového prostredia – tu sa zaľúbi do Charlotty, s ktorou sa bližšie zoznamuje. Tá je však zasnúbená s Wertherovým priateľom Albertom. Je nešťastný, že je beznádejne zaľúbený do Lotte. Snaží sa teda nájsť riešenie – chce odísť, ale stále ho to k nej ťahá. Lotta a Albert sa zoberú – Werther odmieta odchod a volí smrť. Požiada Alberta o zbraň za účelom odchodu do cudziny. Zastrelí sa.

-
          napísaný formou denníkových záznamov a listov

          iii.       Faust

-
          Je to študovaný, všestranne vzdelaný vedec, ktorý je však so sebou nespokojný – má pocit, že nič nevie. Rozhodne sa teda ponoriť do sveta mágie a temna – tento svet predstavuje diabol Mefistofeles. Ten sľúbi Faustovi za upísanie duše všetko, čo si bude priať (keď Faust vysloví, že je šťastný, vtedy si ho diabol vezme). Faust po podpísaní zmluvy spoznáva lásku, bohatstvo… Všetko však dosiahne príliš rýchlo, a tak nie je šťastný. Dostáva sa mu poznania. Na konci má možnosť premeniť kúsok močiara na úrodnú zem – môže urobiť prvýkrát niečo pre druhých a nie len pre seba. Príde na to, že sa dajú prácou vytvárať hodnoty. Byť šťastným – to znamená obetovať sa druhým. „Zaslúži len ten slobodu si s žitím, kto denne o ne bojuje!“ Faust dosiahne šťastie v tej chvíli, keď niečo urobí. Premieňa sa z človeka nespokojného na človeka činorodého. Nakoniec Mefistofeles jeho dušu nezíska, lebo Faust spozná zmysel života a umiera prirodzenou smrťou.

           iv.       Vzťah k téze

-
          Werther -vzdelaný, vnímavý, sentimentálny človek -má vzťah k deťom

-
          jeho city vychádzali z jeho vnútra -obdivuje svet detí -kto ho dosiahne, je šťastný

-
          vážil si svojich priateľov a matku, úprimná láska -na dôkaz dokáže obetovať i vl.život

-
          pre neho slzy nie sú nezvyčajné

-
          uspokojenie nenachádza v práci; naopak, vo vyššej vrstve mu nie je dobre -odsudzujú ho „Mám tak mnoho a bez nej stáva sa mi všetko ničím.“ -nehrdinský hrdina

-
          hľadá východiská: viera v Boha- nepomáha, práca- nepomáha…

-
          sociálne, morálne i spoločenské problémy -dovedú mladého človeka až na okraj smrti

-
          konflikt jednotlivca a spoločnosti; o nešťastnej láske, vzťahu k prírode, spoločnosti, žene, životu a smrti

-
          túžba po slobode a láske a ostrá realita, ktorá neumožňovala uskutočni ju

-
          nenachádza východisko -problém rieši samovraždou

              i.       Životopis

-
          pochádzal z aristokratickej rodiny – získal majetok a šľachtický titul (lord)

-
          bol búrliváckej povahy, čo prejavoval už počas štúdií, ale i v snemovni lordov, kde bojoval za práva robotníkov

-
          znechutený svojím prázdnym životom odišiel z Anglicka a cestoval po Európe.

            ii.       Childe Haroldova púť

-
          lyricko-epická skladba (epos) s autobiograf.prvkami v hlavnom hrdinovi. Childe Harold s ťažkým srdcom opúšťa vlasť, lebo tuší, že sa už nevráti. Putuje po viacerých krajinách (Portugalsko, Španielsko, Grécko, Belgicko, časť Nemecka, Taliansko). Bojuje za veľké veci -je ochotný zomrieť za slobodu Grécka.

-
          dojmy z ciest po eur.krajinách

          iii.       Vzťah k téze

-
          iracionalizmus -počúva cit, ide bojovať za cudziu krajinu a chce obetovať i život

-
          individualizmus -ja sám idem bojovať- hlavná ústredná postava

-
          titanizmus -túžba vykonať niečo veľké

-
          vyjadril odpor voči skutočnosti; je samotár, individualista

-
          uzatvára sa do seba a opustí vlasť pre svoje ideály

              i.       Životopis

-
          V období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu bojoval proti útlaku a bezpráviu

-
          počas odboja dekabristov bol na ich strane. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, avšak už od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu

-
          za verše bol potrestaný a poslaný do vyhnanstva na juh.

            ii.       Eugen Onegin

-
          Eugen odchádza na vidiek, kde zdedí obrovský majetok. Ale aj tu je rovnako znudený a nečinný ako v meste. Spoznáva Vladimíra Lenského, ktorý je zaľúbený do Oľgy Larinovej. Jej sestra, Tatiana, sa zas zamiluje do Onegina a prejaví mu svoju lásku. Na oslave Tatianiných menín, koketuje však s Oľgou, na čo veľmi Lenský žiarli. Vyzve Onegina na súboj, ktorý prehrá. Lenský je mŕtvy – Onegin je z toho nešťastný, a tak odchádza putovať po Rusku. Oľga sa vydá za iného a Tatianu pošlú rodičia do Moskvy, aby sa vydala za generála. Stane sa z nej kňažná. Po návrate sa Eugen zaľúbi do Táni, ale ona ho už navždy odmieta.

          iii.       Vzťah k téze

-
          Eugen Onegin – typ zbytočného človeka -nemôž sa uplatniť v spoločnosti

-
          vzdelanec, ženám sympatický, bohatý -znudený životom -zanevrie naň

-
          pretvárka mu nie je cudzia -záletník a pôžitkár; potrpí si na verejnej mienke

-
          nevie urobiť šťastným ani seba ani iných

-
          pohŕda ľuďmi, ale vie ich posúdiť i pochopiť

-
          po súboji s Lenským uteká, ukrýva sa sám do seba

-
          navonok tvrdý, ale vnútri citlivý -avšak zraňuje seba samého -tak isto ako ranní aj svoje okolie

-
          neschopnosť vtedajšej spoločnosti, kritizuje konvencie

-
          snaha pochopiť hodnotu života a lásky